PF 2015

Alanya

Alanya 

             Alanya seems   as a classical Turkish town. This is its bigest preference. Of course around the harbor and beaches dominated tourist attractions and hotels adapted to life for visitors, but the rest of the city is  authentically. You can  find here  normal shops, cafes and restaurants with good prices.

 

 

           Alanya  pôsobí  ako  klasické  turecké  mesto. V tomto  je  jeho  najväčšia  prednosť. Samozrejme  v  okolí  prístavu a  pláží  kde  dominujú  turistické  atrakcie a  hotely  je prispôsobené  životu  turistov, ostatná  časť  však  pôsobí  autenticky.

Nájdete tu normálne predajne, kaviarne a reštaurácie účtujúce celkom rozumné tureckej ceny.

            The town is situated between steep hills Taurus Mountains and the sea. Approximately 90 thousand inhabitants live there. Traffic in the city is little bit lively, but there is a  highway  around  the  city. Highway leads right at the foothills, so it is still in the city, but most of the city's transit traffic does not interfere. In addition there are from west to east, two wide streets, which can be termed boulevard. The southerly boulevard initialy leads along the sea. In area where is   a mountain with a castle it is liveliest street of Alanya with many shops.

               Mesto  sa  nachádza  medzi  prudkými kopcami pohoria  Taurus  a morom.  Odhadom  tu žije  približne   90 -tisíc obyvateľov.   Dopravný ruch nie je v meste úplne zanedbateľný, ale príjemný je obchvat. Obchvat vedie tesne na úpätí tých kopcov, takže síce je ešte v meste, ale väčšinu mesta tranzitná doprava neruší. Okrem obchvatu prechádzajú Alanyou od západu k východu dve široké ulice, ktoré  je  možné  nazvať  bulvárom. Ten južnejší bulvár vedie spočiatku pozdĺž mora. V miestach, kde okolo mora viesť nemôže ( tam je hora s hradom ) vytvára asi najživšiu  ulicu  Alanye s množstvom obchodíkov.

             Very interesting district is the northern slope of the castle hill. Rest of Alanya (except the castle and around the port) form the new building, but there are also older homes, small mosques and pretty gardens. The harbor is also a picturesque district, evidently built by the Greeks.  On the western outskirts of Alanya is a relatively large shoping centre, where you can relative  cheaply shopping.

            Veľmi zaujímavá štvrť je severnom úbočí hradného kopca.  Zvyšok Alanye ( okrem hradu a okolia prístavu ) tvoria novostavby, ale nájdu sa  tu aj staršie domy, malé mešity a pekné záhrady. Pri  prístave stojí tiež malebná štvrť, evidentne postavená Grékmi.
Na západnom okraji Alanye je relatívne veľký obchodný  dom, v ktorom je možné lacno nakupovať.

In Alanya and its surroundings are beautiful sandy beaches. They are  divided with hill and castle on the western and eastern part. Beaches are facing south with a straight coast. West Beach (also known as Cleopatra) is about 3 km long, east beach measures about 15 km and extends far beyond the city. The sea is quite shallow, so even 30 meters from the shore, it is possible to reach the bottom of the sea. Open coast wishes for big waves in windy weather.

            V  Alanyi  a jej okolí sú  nádherné  pieskové  pláže. Sú  rozdelené  kopcom s hradom   na  západnú  a  východnú  časť. Sú obrátené na juh  s rovným pobrežím. Západná  pláž ( nazývaná tiež Kleopatrina ) je asi 3 km dlhá , východná pláž meria asi 15 km a tiahne sa ďaleko za mesto.  More je celkom plytké, ešte tak 30 metrov od  brehu  je možné  dosiahnuť  na  dno mora.  Otvorené pobrežie praje za veterného počasia veľkým vlnám.

 On the western beach hotels are usually separated from the beach by the road. Access to the  beach is not complicated  by  trafic  because of subways under the  highway. On the eastern beach into the sea joins several rivers, one  is  only  2 km from the city. Clear cold fresh water is an interesting change and can be used instead of showers for desalting skin. On this small river is about 5 km away in the hills builds a new water dam, near the Dim cave. Public buses from Alanya towards Incekum, and Manavgat to Antalya leave very often, it is the about ten a day. For example, a ticket to Antalya is 10 YTL to Manavgat half. Because of  Alanya is quite long city along the sea, local buses  and  dolmus driven here regularly. Tickets cost a little over 1 YTL. 

            Na  západnej  pláži  sú  hotely  zväčša  od  pláže oddelené   cestnou  komunikáciou.  Pod  diaľnicou  však  priamo  od hotela  vedú  podchody, takže  prístup  ku pláži  nie  je komplikovaný  cestnou  premávkou. Na východnej pláži sa do mora vlieva niekoľko riečok, jedna väčšia asi len 2 km od mesta. Číra studená sladká voda je zaujímavá zmena a dá sa použiť namiesto sprchy na odsolenie kože. Na tejto riečke sa asi 5 km ďaleko v kopcoch stavia nová priehrada, kúsok od jaskyne Dim. Linkové autobusy z Alanye smerom na Incekum, Manavgat a do Antalye odchádzajú veľmi často,  ide  ich asi desať denne.  Lístok napríklad do Antalye stojí 10 YTL, do Manavgate polovicu.  Pretože je Alanya docela dlhé mesto rozložené pozdĺž mora, jazdia tu pravidelne lokálne autobusy a dolmuše. Na dolmuše sa máva. Lístok stojí niečo málo cez 1 YTL. Nie je potreba moc riešiť, odkiaľ kam dolmuš  ide,  pretože rovnako potrebujete len zo západu na východ alebo opačne (snáď s výnimkou hradu). 

Bospor tour

Bosphorus is the strait between European and Asian part of Turkey, namely between the Balkan peninsula and Asia Minor. It connects the Sea of Marmara and the Black Sea. It's narrowest strait in the world intercontinental. It is 32 km long, the narrowest point is its width 660 meters. Deep is 33-105 meters.

Bospor je prieliv medzi európskou a ázijskou časťou Turecka, teda  medzi Balkánskym poloostrovom a Malou Áziou. Spája Marmarské more a Čierne more. Je to najužší medzikontinentálny prieliv na svete. Je dlhý 32 km, v najužšom mieste je jeho šírka 660m. Hlboký je 33 až 105m.

On the European side, we can see …

Na  európskej strane  môžeme pozorovať ...

Dolmabahçe Palace is located on the European shore of the Bosphorus. It served as the seat of the Sultan and administrative center of the Ottoman Empire. From 1853 until 1922.

This palace was built by Sultan Abdülmecid designed by Armenian architect Karabeta Balyana and his son Nikogo. This palace symbolize approximation to the more advanced Europe, therefore strongly reminds the European castles. It should be a manifestation of power and wealth of the empire. For the pattern was used Louvre Palace and Buckingham Palace. Rumor is that the building was so expensive, that contributed to the state of bankruptcy. Remarkable here is the amount of gold, in the construction of it consumed about 35 tonnes. In the huge palace is located 285 rooms, 43 large halls which are decorated with the crystal chandeliers of Bohemian glass (in the throne room can also be found in the world's largest chandelier that weighs four tonnes). The complex consists of a number of pavilions, mosques, fountains and courtyards. In 1938, in this palace died Mustafa Kemal Ataturk - the founder of modern Turkey.

Palác Dolmabahçe (turecky Dolmabahçe Sarayı) sa nachádza  na  európskom brehu  Bosporu. Slúžil  ako sídlo  sultána  a  správne centrum Osmanskej  ríše. V  rokoch 1853 až do roku 1922. Tento palác nechal postaviť sultán Abdulmecid podľa návrhu arménskeho architekta Karabeta  Balyana a jeho syna Nikoğa. Tento palác  má  symbolizovať    približovanie sa k  vyspelejšej  Európe, preto   výrazne  pripomína  európske  zámky. Mal  byť  ukážkou  sily  a bohatstva ríše. Za  vzor  pri  návrhu  mu mali  slúžiť  paláce  v  Louvre a  Buckinghamský palác.   Vraví  sa,  že  stavba  bola  tak nákladná,  až prispela  k štátnemu v bankrotu.  Obdivuhodné  je  tu množstvo  zlata,  pri  výstavbe sa ho  spotrebovalo  zhruba 35 ton. V obrovskom paláci sa nachádza 285 miestností, 43 veľkých hál, ktoré sú vyzdobené kryštálovými lustrami z českého skla (vo trónnej sieni nájdeme aj najväčší luster na svete, ktorý váži štyri tony). Komplex  pozostáva  z množstva  pavilónov, mešít, fontán a  nádvorí.  V  roku 1938 v  tomto paláci zomrel Mustafa Kemal Ataturk – zakladateľ moderného Turecka.

Bešiktaš - Beşiktaş

North of Dolmabahçe Palace on the European shore of the Bosphorus, is the district of Besiktas. There is a major crossroads linking the main road along the coast to the highway leading to the inland. There is a Turkish Marine Museum with a collection of beautiful gilt sultan's boat - it was fast boats, with which Sultan sailed along the Bosphorus with about 30 rowers.

Besiktas District is known for its fish market, it is situated near the beautiful park Yildiz Park with impressive restaurants in Ottoman style. This part of Istanbul is also known by the university names like Galatasaray University, Bahcesehir University …

Severne od paláca Dolmabahče na európskom brehu Bosporu,  sa nachádza  mestská časť  Bešiktaš. Nachádza  s a tu  hlavná križovatka  spájajúca  hlavnú  dopravnú  tepnu pozdĺž pobrežia  s diaľnicou vedúcou  do  vnútrozemia.

Nachádza  sa  tu  turecké  námorné  múzeum Deniz Muzesi  so zbierkou nádherných  pozlátených  sultánskych  lodí -  jednalo sa  o  rýchle člny, na ktorých sa s cca 30 vesliarmi plavil Sultán po Bospore. 

Štvrť  Bešiktaš  je  známa  aj  svojím  rybím  trhom,  neďaleko  sa  nachádza aj  nádherný  park  Yildiz park  s impozantnými  reštauráciami  v  Osmanskom štýle.   Táto  časť  Istanbulu  je  známa  aj  univerzitami  zvučného  mena  ako  Galatasaray university,   Bahčešehir  university...

Çırağan Palác ( Çırağan Saray)

It was Osmaský old palace, now a five-star hotel in the net at Kempinski Hotels. It is located on the European shore of the Bosphorus between Besiktas and Ortakoy. With the price of a sultan suite per night $ 15,323 was received on 14 rung 15 most expensive hotels in the world. The palace was built between 1863 and 1867 Sultan Abdulaziz, the architect was Nigoğayos Balyana. Interior walls and roof were made of wood, exterior walls were lined with colored marble. Beautiful marble bridge linking the palace to Yildiz Palace on the hill behind. Yildiz Palace is the last sultan's palace in Istanbul. From the surrounding world it was protected by high walls. The actual Sultan did not live here a long time, in May 1978 he was found dead here, shortly after he was deposed from the throne. In 1910 the palace was destroyed by fire, so that only the outer walls remained. In 1989 the palace bought and renovated the Japanese company and has created a modern hotel complex. Today the palace is again the authentic baroque palace in soft colors.

Je bývalý  Osmaský  palác,  dnes  päť-hviezdičkový hotel v  sieti  v Kempinski Hotels. Nachádza sa na európskom brehu Bosporu, medzi Bešiktaš a Ortaköy.  S cenou  Sultánskej suity za noc 15323 dolárov  sa  dostal  na 14 priečku 15 najdrahších  hotelov  sveta.   Palác  dal  postaviť v rokoch 1863 a 1867 Sultan Abdulaziz, architektom bol Nigoğayos Balyana. Vnútorné steny a strecha boli vyrobené z dreva, vonkajšie steny boli obložené  farebným mramorom. Krásny mramorový most spájal palác   s  Yildiz palácom  na kopci za sebou. Yildiz palác  je  posledným  sultánskym  palácom  v  Istanbule. Od okolitého  sveta  ho  chránili vysoké  múry.  Samotný  Sultán  tu nežil veľmi  dlho,  v  máji 1978 ho tu našli  mŕtveho krátko na  to, ako bol zosadený  z trónu. V roku  1910  bol  palác  zničený  požiarom,  tak že  ostali iba  obvodové  múry.  V roku 1989  palác  odkúpila  a  zrekonštruovala  Japonská  spoločnosť  a  vytvorila  moderný hotelový komplex.  Dnes  má  palác  opäť  autentickú  podobu  barokového  paláca  v jemných  farbách.

Galatasaray  univerzita    Galatasaray  university

The building is one of the annexes of the Ottoman palace. It was built by Sultan Abdulaziz in 1871 and was made entirely of wood. It was used by the families of the sultans. Subsequently it served as a dormitory for students of high school Galatasaray. Until 1992. At that time, under contract with the French was based Galatasaray University - one of the most prestigious universities in Turkey.

Within the European exchange program Erasmus and Socrates the University has about 50 European students while 100 Turkish students can study in France. In January 1/2013 building burned and it was extinguished by the fire-boats of the Bosphorus to. The building is in the list of cultural and natural heritage.

Budova  je jednou  z  prístavieb  Osmanského paláca. Postavená bola sultánom  Abdulazizom 1871 a  je celá   z  dreva. Bola  využívaná  rodinami  sultánov. Neskôr slúžila ako ubytovňa  pre  študentky strednej  školy Galatasaray. Až  do roku 1992. Vtedy  bola  na  základe zmluvy  s  Francúzkom  založená  univerzita Galatasaray –  jedna  z najprestížnejších  univerzít v Turecku.   V  rámci európskeho výmenného programu Erasmus a Socrates na univerzite  študuje cca 50 európskych  študentov zatiaľ  čo 100 tureckých  študentov môže  študovať vo  Francúzku.  

V  januári 1/2013  budova  horela  a  hasili  ju  aj  požiarne  lode  z  Bosporu.  Budova  je  v  zozname kultúrneho a prírodného dedičstva.

Univerzita  je  súčasťou  spoločenstva Galatasaray, ktoré zahŕňa  univerzitu, strednú školu a  športový  klub Galatasaray.  Je to frankofónna univerzita. Nachádza  sa  tu  5 fakúlt. / ekonomická, právnická, správne vedy, prírodné vedy a literatúra, strojárstvo a technológie/.  Výučba  na univerzite prebieha v  troch  jazykoch turečtine, angličtine a francúzštine.

Štvrť  Ortaköy   Ortakoy  district

District Ortaköy is situated in the northern part of Istanbul and was known for its posh clubs. We can find it easy: just follow the expensive limousines. Nearby is situated club "Reina" Queen nightclubs Istanbul. "Crystal" and "Sort" are its biggest competitors. All designated clubs offer visitors the opportunity to port the ship or yacht to own pontoon right at the entrance.

In the restaurants around the harbor, you can enjoy traditional specialties - The first is a huge potato filled with salads and sauces of your choice - kumpir. The second one is sweet - waffles with stuffing according to your own taste.

Štvrť Ortaköy sa nachádza v severnej časti Istanbulu a je známa vďaka najvychytenejším nóbl klubom. Nájdeme ho ľahko: stačí nasledovať drahé limuzíny. Neďaleko nájdeme aj klub „Reina“, kráľovnú nočných klubov Istanbulu. "Crystal" a "Sortie" sú jej najväčšou konkurenciou. Všetky menované kluby ponúkajú návštevníkom možnosť pristaviť loď či jachtu k vlastnému pontónu priamo pri vchode.

 V  reštauráciach  v okolí prístavu si môžete pochutnať na  tradičných špecialitách - tou prvou je obrovský zemiak naplnený zeleninovými šalátmi a omáčkami podľa vášho výberu - kumpir. Druhá špecialita je sladká - vafle s takisto náplňou podľa vlastnej chuti.

Pevnosť Rumeli a Anadolu  -  Rumeli  ve  Anadolu hisarı

Affiliated fortress Anadoluhisarı and Rumelihisarı north of Constantinople, at the narrowest point of the Bosphorus. This fort was built by the Turks in an effort to control this strategic corridor. As the first fortress was built Anadolu on the Asian side. Compared with the Rumeli is much smaller. It was built on the orders of Sultan Beyazit I in 1394. At the beginning it was not more that 25 meters high tower surrounded by a wall. Much larger and more sophisticated fortress let built on the European side by Sultan Mehmed II.

Sesterské pevnosti Anadoluhisarı a Rumelihisarı ležia severne od Konštantinopola, v najužšom bode Bosporu. Tieto pevnosti boli  vybudované osmanmi v snahe o kontrolu tohoto strategického koridoru. Ako  prvá  bola postavená  pevnosť  Anadolu na  ázijskej strane. V porovnaní
s pevnosťou Rumeli je oveľa menšia.  Bola vybudovaná na príkaz sultána Bajezida I.  v roku 1394. Na  začiatku to nebola viac  jako 25 metrov  vysoká veža obklopená stenou. Oveľa  väčšiu a prepracovanejšiu pevnosť dal na  europskej  strane postaviť sultán Mehmed II.

Fort has grown within four months. It consists of three large and one small towers, which are connected by a wall strengthened by 13 small patrol towers. With cannons mounted on the main tower Ottoman Empire gained absolute control over all shipping through the Bosphorus. It was a crucial step Sultan Mehmed II., which significantly weakened supply possibilities Constantinople. After the conquest of the city Rumelihisarı served as a commercial control station and a prison, especially for the ambassadors of countries with which the Ottoman Empire was at war.

Pevnosť  vyrástla  v priebehu štyroch  mesiacov. Pozostáva z troch  veľkých a jednej malej  veže, ktoré  sú  pospájané  stenou posilenou o 13 malých hliadkových veží. S delami namontovanými na hlavných vežiach získala Osmanská ríša  absolutnú kontrolu nad  všetkou lodnou dopravou cez  Bospor.  Bol  to zásadný  krok  sultána  Mehmeda II.,  ktorý  výrazne  oslabil  zásobovacie  možnosti  Konštantínopolu. Po dobytí  mesta  Rumelihisarı slúžila ako obchodná kontrolná stanica a vezenie, najmä  pre  vyslancov  štátov  s ktorými bola osmanská  ríša  vo vojnovom stave.

Mosty   Bridges

Bosphorus Bridge is a suspension bridge in Istanbul, which straddles the Bosphorus and thus connects Europe with Asia. The bridge is situated between the parts of the Istanbul Ortakoy on the European side and Beylerbeyi on the Asian side. The bridge is 1,510 meters long and wide of deck is 39 meters, it is of 64 meters above sea level. The distance between the towers (main span) is 1,074 m and tower height above ground level is 105 meters. When it was completed in 1973, was the fourth longest suspension bridge in the world. and the longest outside the United States.

Boğaziçi Köprüsü alebo po slovensky Bosporský most,  je visutý most v Istanbule, ktorý preklenuje prieliv Bospor a spája tak Európu s Áziou. Most sa nachádza medzi istambulskými časťami  Ortakoy  na európskej strane a  Beylerbeyi na ázijskej strane.

Most je dlhý 1 510 m a  mostovka má šírku 39 m a je vo výške 64 m nad hladinou mora. Vzdialenosť medzi vežami (hlavné rozpätie) je 1 074 metrov a výška veží nad úrovňou vozovky je 105m. Po dokončení v roku 1973 bol 4. najdlhším visutým mostom na svete.  a najdlhším mimo USA.

Fatih Sultan Mehmet Bridge is a suspension bridge in Istanbul. From 3 July 1988 connects the two shores of the Bosphorus city. The bridge is located between neighborhoods Hisarustu (European side) and Kavacik (Asian side). The bridge is suspended with steel pylons, the distance between the two towers is 1090 m. It is 1510 m long and the roadway is situated 64 m above sea level, so underneath can cut through even the largest ships. The entrance is paid, there is a 5 lanes in each direction (4 for road vehicles and one emergency).

Fatih Sultan Mehmet Köprüsü alebo po slovensky Most sultána Mehmeta Dobyvateľa ,je visutý most v Istanbule. Od 3. júla  roku 1988 spája oba brehy mesta na Bosporskej  úžine.

Most je umiestnený medzi mestskými časťami Hisarustu  (európska  strana) a Kavacik (ázijská  strana). Most je zavesený s  oceľovými  pylónmi, vzdialenosť medzi oboma vežami je 1 090 m. Je 1 510 m dlhý a jeho vozovka  sa nachádza 64 m nad hladinou  mora, takže pod ním môžu preplávať aj tie najväčšie lode. Vjazd je platený, k dispozícii je 5 pruhov v každom smere (4 pre cestné vozidla a jeden núdzový).

On the Asian side can be admired ....

Na  ázijskej strane môžeme obdivovať ....

Adile Sultan Saray

The palace was built for Princess Adile daughter of Sultan Mahmud II. and sister of Sultan Abdülmecid. She shortly before her death donated the palace for the purpose of secondary girls' school. The building require money to renovate, so there was based the Fund for the repair, but remedial work was very expensive. At that time contributed to the restoration of the palace philanthropist Sakip Sabanci. So after the renovation of the palace in 2006 became a cultural center. Sakıp Sabancı Kandilli Education and Culture Center.

Palác  bol  postavený  pre  princeznu  Adile,  dcéru Sultána mahmuda II. a  asestru Sultána  Abdulmecida.   Tato  krátko pred  svojou  smrťou darovala  tento  palác  na  účely  strednej  dievčenskej  školy.  Budova  si  však  vyžadovala peniaze  na  renováciu,  bol založený  aj  fond  na jej opravu  avšak  rekonštrukčné práce  boli  veľmi nákladné.  Vtedy  prispel  na obnovu paláca  aj filantrop Sakip Sabanci.  A  tak sa po ukončení  renovácii  2006 z paláca  stalo kultúrne  centrum. Sakıp Sabanci Kandilli Education and Culture Center.

Kuleli Askerî Lisesi

It is the first military schools in Turkey founded September 21, 1845 by Sultan Abdülmecid I.

 Je to  prvá  vojenská  stredná  škola  v  Turecku založená  21. septembra 1845 sultánom  Abdulmecidom I. 

Beylerbey  saray

 

Beylerbeyi Palace is one of the largest palaces in Istanbul. It is located on the Asian side of the city. On the basis of the plans of the Armenian architect Sarkis Balyana let the palace built by Sultan Abdülaziz between 1861 and 1865. The palace served as a summer residence for the sultan and his family. And on receiving foreign visits.

Palác Beylerbeyi je jedným z najvýznamnejších palácov v Istanbule. Nachádza sa na ázijskej strane mesta. Na základe plánov arménskeho architekta Sarkisa Balyana nechal palác postaviť sultán Abdülaziz v rokoch 1861 a 1865. Palác slúžil ako letné sídlo pre sultána a jeho rodinu. A  na prijímanie zahraničných  návštev.

Golden horn - Zlatý roh - Haliç

Golden Horn (Turkish Haliç / Altın Boynuz) is a flooded river valley which in the southwest flows to the Bosphorus just at the point where the Bosporus flows into the Sea of Marmara. It is often described as one of the finest natural harbors.

Zlatý roh (turecky Haliç / Altın Boynuz) je zaplavené riečne údolie, ktoré na juhozápade ústí do Bosporu práve na mieste, kde sa Bospor vlieva do Marmarského mora. Často je popisovaný ako jeden z najkrajších prírodných prístavov.

The bay is bridged by 4 bridges 

Ataturk Bridge (also known as Unkapanı) 1940. 477 meters long, 25 meters wide, connects the district of Fatih and Beyoğlu. Halic Bridge: built in 1974. 995 m long, 32 m wide, linking neighborhoods Ayvansaray and Halicioglu. 

Galata Bridge 1994. 490 meters long, 80 meters wide. It connects neighborhoods Karaköy  and Eminönü. 

Halic metro bridge (tur. Haliç metro Köprüsü)

Záliv je premostený 4 mostami

Ataturkov most (tiež známy ako Unkapanı) 1940. dlhý 477 metrov, široký 25 metrov, spája štvrte Fatih a Beyoğlu.

Haličský most : postavený v roku 1974. dlhý 995 metrov, široký 32 metrov, spája mestské štvrte Ayvansaray a Halıcıoğlu.

Galatský most 1994. dlhý 490 metrov, šíroký 80 metrov. Spája štvrte Karaköy a Eminönü.

Haličský metro most (tur. Haliç metro köprüsü)

 

The estuary of former river attracted the first settlers already in the 7th century BC. During the Byzantine Empire were built along the flow the walls which protect Constantinople from the incursions from the sea. Entrance to the Golden Horn was protected by a huge chain that was stretched between Constantinople and Galata. This chain was several times tried to be break, but unsuccessfully. During the siege of Constantinople by Sultan Mehmed II., Who also tried unsuccessfully chain to break, circumventing this barrier by transporting the boat over the land. After the conquest of the city gave the sultan chain removed.

Ústie vtedajšej rieky prilákalo prvých osadníkov už v 7. storočí pred Kristom. V období Byzantskej ríše boli pozdĺž toku postavené hradby, ktoré chránili Konštantínopol pred nájazdami z mora.

Vstup do zlatého rohu bol chránený obrovskou reťazou, ktorá bola natiahnutá medzi Konštatínopolom a Galatou. Túto reťaz sa niekoľko krát pokúšali pretrhnúť, avšak neúspešne. Pri obliehaní Konštantínopola sultánom Mehmedom II., ktorý sa tiež snažil reťaz neúspešne pretrhnúť, túto prekážku obišli transportovaním lodí cez pevninu. Po dobytí mesta dal sultán reťaz odstrániť.

 
By the sailing on the bay, on the south side, where is situated the historic center of Istanbul we can watch majestic Mosques (New Mosque, Suleymaniye Mosque, Sultan Selim), in the west district of Fener Orthodox Bulgarian and Greek Churches Church. Stephen Church. Giorgio.
Pri plavbe loďou po zátoke, môžeme na júžnej strane, kde sa rozprestiera historické jadro Istanbulu sledovať majestátne Mešity ( Nová mešita, Sulejmanova mešita, Mešita sultána Selima), viac západne v štvrti Fener ortodoxné bulharské a grécke kostoly Kostol sv. Štefana, Kostol sv. Juraja. 

 

In Eyup district is Eyüp Sultan Mosque and a little further you can admire the hill cemetery Pier Loti.

V štvrti Eyup sa nachádza mešita sultána Eyupa a kúsok ďalej môžeme obdivovať cintorín pod kopcom Pier Loti.

On the northern shore of the bay, which is the modern from the heart , are districts Beyoglu and Kasim Pasha, dirrectly here have been transported into the bay ships durring the siege of the city by Sultan Mehmed II.

Na severnom brehu zátoky, ktorá je srdcom moderná, sa rozprestierajú štvrte Beyoğlu, Kasim paša – práve v týchto miestach boli do zátoky dopravené lode pri obliehaní mesta sultánom Mehmedom II.

Grécke pravoslávne chlapčenské líceum - Fener Rum Erkek Lisesi

It was founded in 1454 Matheos Kamariotis and became a prominent school of Greece and Bulgarian rich families of the Ottoman Empire. Lot of Ottoman ministers and ministers of Wallachia and Moldavia studied there too. The current school building is located close to the church of St. George, which is the seat of the Patriarchate.

The school is the second largest of Greece Lyceum in Istanbul. In addition to Greek subjects and religion is there teaching Turkish curriculum. In the dome at the top of the building is placed for astronomy observatory with a large antique telescope.

Bolo založené v roku 1454 Matheosom Kamariotisom a stalo sa prominentnou školou bohatých Gréckych  a Bulharských rodín Osmanskej ríše. Rovnako tu študovalo mnoho Osmanských ministrov ako aj ministri Valašského či Moldavského kniežatstva. Súčasná budova školy sa nachádza v blízkosti kostola svätého Juraja, ktorý je sídlom patriarchátu.

Škola je druhým najväčším Gréckym líceom v Istanbule. Okrem gréckych predmetov a náboženstva však výučba prebieha Tureckým osnovám. V dóme v hornej časti budovy je umiestnené observatórium pre astronómiu s veľkým starožitným ďalekohľadom.

Kostol sv. Juraja - Aya Yorgi

This is a relatively small church, and especially compared to its importance. However, it is influenced mainly of Islamic law, when non-Islamic buildings had to be smaller and humbler than the same Muslim buildings. It is the main Orthodox cathedral in Istanbul. It is the seat of the Patriarchate of the Greek Orthodox Church.

Jedná sa o relatívne malý kostol a to najmä v porovnaní s jeho významom. Avšak je to ovplyvnené najmä islámskymi zákonmi, kedy neislámske budovy, museli byť menšie a pokornejšie než obdobné muslimské stavby.

Je hlavnou gréckou pravoslávnou katedrálou v Istanbule. Je sídlom patriarchátu gréckej pravoslávnej cirkvi. 

Bulharský kostol Sv. Štefana - Sveti Stefan Kilisesi

Also known as the Bulgarian Iron Church, because it was made of cast iron, it can be admired on the southern shore of the Golden Horn in the Fatih district. The iron structure was made in Vienna (1893-1896), brought by the boat across the Danube and Black Sea. The church is the seat of the Bulgarian Orthodox Patriarchate. Three domes of the church are arranged in the shape of a cross. In the bell tower is 6 bells which were made in Yaroslavl. The church was originally made of wood but then after it was destroyed by fire in its place was built todays church.

Známy tiež ako Bulharský železný kostol, nakoľko bol vyrobený z liatiny, je možné obdivovať na južnom brehu zlatého rohu v štvrti Fatih. Jeho železná konštrukcia bola vyrobená vo Viedni (1893-1896) a loďou privezená cez Dunaj a Čierne more. Kostol je sídlom Bulharského pravoslávneho patriarchátu. Tri kupole kostola sú rozmiestnené v tvare kríža. Vo zvonici sa nachádza 6 zvonov ktoré boli odliate v Jaroslavli. Kostol bol pôvodne z dreva no potom ako ho zničil požiar bol na jeho mieste postavený dnešný.

Pravoslávny grécky kostol panny Márie : Meryem Ana Rum Ortodoks kilisesi

Also known as "bloody" church was built in 1281. She was built by Maria Despina, the wife of the Mongol ruler Abak Khan on the site of the old monastery. It was one of the few churches that has not been converted into a mosque after the conquest of Istanbul. Today belongs to the Greek Orthodox Church and is generally open to visitors on weekends.

Tiež známy ako "krvavý" kostol, bol postavený v roku 1281. Dala ho postaviť Maria Despina, manželka mongolského vládcu Abak Khana na mieste starého kláštora.  

Bol to jeden z mála kostolov, ktorý nebol zmenený na mešitu po dobytí Istanbulu. Dnes patrí k gréckej pravoslávnej cirkvi a je všeobecne otvorený pre návštevníkov cez víkendy.

Múzeum dopravy - Rahmi Koc Museum Istanbul

Museum is the first museum in Turkey dedicated to the history of transport, industry and communications. The collection includes thousands of items from gramophone needles to large ships and aircraft exhibits. Rahmi M. Koc is a member of one of the wealthiest families in Turkey, laid the foundation stone of the museum in 1991. Its official opening place on 13 December 1994.

Múzeum je prvé múzeum v Turecku venované histórii dopravy, priemyslu a komunikácii. Zbierka obsahuje tisíce položiek od gramofónových ihiel až po veľké exponáty lodí a lietadiel.

Rahmi M. Koc je členom jednej z najbohatších rodin v Turecku, položil základný kameň múzea v roku 1991. K jeho oficiálnemu otvoreniu došlo 13. decembra 1994.

Istanbul city wals - Istanbulské hradby

They represent a stone fortification surrounding the  capital city of Eastern Roman Empire. Roman Emperor Constantine I.  let them build.  Throughout history, were differently modified. The first walls built by Emperor Constantine the great surrounded the whole city, to safeguard as from the land as well from the sea. After enlarging of the city  there were built in the 5th century new Theodosian walls.

Predstavujú kamenné opevnenie obklopujúce kedysi hlavné mesto Východorímskej ríše. Nechal ich vybudovať rímsky cisár Konštantín I. Počas histórie boli rôzne upravované. Prvé hradby postavené cisárom Konštatínom obklopovali celé mesto, aby bolo chránené tak zo súše, ako aj od mora. Rozrastaním mesta boli v 5. storočí vybudované nové Theodosiánske hradby.
  City Walls were maintained also during the reign of the Ottoman sultans. Until the 19th century, when the city began to grow beyond the walls began to be some of the walls destroyed.  Despite failing maintenance, some parts of the walls preserved till this  time. In the 80. years of the 20th century began program to save the original fortifications. In the walls were placed several main gates and several small. Precise identification of the gates is very difficult, because of  they  were often modified and also changed their names. From south to norththere  were located this gates: Golden Gate, which was the main gate entrance to the city. It was often used for the triumphant return from the victorious wars (Porta triumphalis). 

Hradby mesta boli udržované aj za vlády osmanských sultánov. Až v 19. storočí, kedy sa mesto začalo rozrastať za hranice hradieb, začali byť niektoré časti hradieb búrané. Navzdory upadajúcej údržbe sa niektoré časti hradieb zachovali. V osemdesiatych rokoch 20.storočia bol spustený program za záchranu pôvodného opevnenia. V hradbách bolo umiestnených niekoľko hlavných brán a niekoľko postranných. Presná identifikácia brán je veľmi náročná, nakoľko sú mnohokrát upravované a menili tiež svoje mená.

Od juhu k severu sa nachádzali tieto brány: Zlatá brána, ktorá bola hlavnou bránou vstupu do mesta. Často sa používala k triumfálnemu návratu z víťazných vojen (Porta triumphalis).

Second  military gate is now called Belgrade Gate, according to Serbian craftsmen who settled in the neighborhood. Another one is  Gate  of  spring.  Nearby is third  military gate. Between 50 and 51  tower is located Rhegions gate. Fourth  military gate, also called Holy Roman gate according  the nearby church  is  positioned between towers 59 and 60th.  It is the second largest gate after the Golden gate. A little further is Topkapı - Cannonball Gate. Fifth  military gate is also known as Hüjüm Kapisi - Gate of attack, because there was conducted a devastating invasion of Constantinople 29.5. 1453.  

Druhá vojenská brána sa dnes volá Belehradská brána, podľa srbských remeselníkov, ktorí sa v jej okolí usadili. Ďalšou je Brána jari. Neďaleko je tretia vojenská brána. Medzi 50. a 51. vežou sa nachádza Rhegiónska brána. Štvrtá vojenská brána tiež nazývaná ako brána svätého Romana podľa neďalekého kostola a je umiestnená medzi vežami 59 a 60. Je to druhá najväčšia brána po Zlatej bráne. O niečo ďalej sa nachádza Topkapı – Delová brána . Piata vojenská brána je tiež známa ako Hüjüm kapısı - Brána napadnutia, lebo tu prebiehal drtivý vpád do Konštantínopola 29.5. 1453. 

Charis gate also known as Polyandrión or Myriandrion has led to the cemetery behind the gates of the castle. In Turkish is  this  gate  known as Edirnekapı - just by  that gate came into the city Sultan Mehmed II. after the conquest of the city.  Today they are  freely accessible. Some places are nicely renovated, others are in decline. In some places there are possible to  go  on  by the stairs  and enjoy the view of the surroundings. The length of the walls is about 7 km.  On the outside of  walls leading multi-lane roads.

Charisiova brána tiež známa ako Polyandriónska, alebo Myriandrionská viedla k cintorínu za bránami hradu. V turečtine je brána známa ako Edirnekapı - práve touto bránou vošiel do mesta Sultán Mehmed II. po dobytí mesta. Dnes sú hradby voľne prístupné . Niektoré miesta sú pekne zrekonštruované, iné zase v úpadku. Na niektorých miestach sa schodíkmi dá na ne vyjsť a kochať sa pohľadom na okolie. Dĺžka hradieb je zhruba 7 km, z vonkajšej strany hradieb vedie viacprúdová cesta.